Podstata sexuality

  •  Admin
  • |
  • Pridané:  26.06.2019
  • |
  • Prezretí:  87x
Figový list zakryje všeličo, mužskú erekciu ale nie. Tradičný výklad pôvodu a podstaty ľudského sexuálneho správania vraj vysvetľuje, ako vznikla neúprimná a nechcená monogamia. Podľa tejto často omieľané teórie sú muži a ženy pešiakmi vo vojne, ktorú spolu ich prostredníctvom vedú gény oboch pohlaví. Celá tá katastrofa tak vraj vychádza z toho, ako sú navrhnuté 2 základné biologické štruktúry samcov a samíc. Muži sa snažia rozptýliť svoje semeno široko ďaleko (je ho dosť a ľahko sa tvorí) a zároveň sa pokúšajú mať pod kontrolou jednu alebo , niekoľko žien, aby zvýšili istotu svojho otcovstva. Ženy oproti tomu svoje vajíčka pozorne strážia (ich tvorba je metabolicky náročná a je ich obmedzené množstvo) pred nedostatočne kvalitnými nápadníkmi. Akonáhle ale majú istého partnera-živiteľa, sú pri ovulácii ochotné zdvihnúť sukňu, aby si mohli dopriať rýchly sex (rýchlovku) s mužmi, ktorí majú hranatú bradu, a teda zjavnú genetickú prevahu. Nie je to zrovna pekná predstava.
Grécky boh Teiresias vnímal mužskú a ženskú pohlavnú rozkoš z úplne jedinečného uhla pohľadu. Ešte ako mladík narazil totiž na dva hady, prepletené v akte kopulácie. Oddelil ich od seba palicou a náhle sa premenil na ženu. O sedem rokov neskôr išla žena Teiresias lesom, keď tu opäť vyrušila dva hady v intímnom spojení. Položila medzi ne svoju palicu, tým sa kruh uzavrel a Teiresias bol opäť mužom. Táto unikátna skúsenosť viedla prvý pár gréckeho panteónu, Dia a Héru, aby práve Teiresia požiadali o vyriešenie prastarého manželského sporu: Kto si sex užíva viac, muž, alebo žena? Zeus bol presvedčený, že žena, ale o tom zasa Héra nechcela nič počuť. Teiresias odpovedal, že ženy nielenže majú zo sexu viac, ale že ich rozkoš je dokonca proti mužskej deväťnásobná! Héru toto tvrdenie popudilo natoľko, že Teiresia oslepila. Zeus cítil zodpovednosť za to, že ho do takej šlamastiky priviedol, a pokúsil sa ho odškodniť tým, že mu venoval dar jasnovidectva. A tak vlastne vďaka svojej slepote zbadal Teiresias desivý príbeh Oidipa, ktorý nevedomky zabil svojho otca a oženil sa s vlastnou matkou. S tou istou otázkou ako Teiresias sa ďaleko diplomatickejšie vysporiadal Peter Španielsky, autor jedného z najrozšírenejších lekárskych traktátov 13. storočia, knihy Thesaurus pauperum. Podľa jeho názoru (publikovaného v rukopise Quaestiones super Viaticum) je síce kvantita ženskej rozkoše vyššia, avšak mužská rozkoš má zase vyššiu kvalitu. Petrov spis obsahuje opis zloženia 34 druhov afrodiziak, 56 receptov na zvýšenie mužského libida či rady pre ženy, ktoré sa chcú vyhnúť počatiu. Možno že to boli jeho diplomatické schopnosti či návody na kontrolu pôrodnosti, možno to bola otvorenosť jeho názorov, čo viedlo k jednému z podivných a tragických zlomov v dejinách. V roku 1276 bol zvolený pápežom a prijal meno Ján XXI. Zomrel však iba deväť mesiacov po intronizácii za podozrivých okolností, potom čo sa na neho v spánku zrútil strop jeho knižnice. Prečo sú všetky tieto historky dôležité? Prečo záleží na tom, aby sme opravovali veľmi rozšírené mylné predstavy o ľudskom pohlavnom správanií ? Skúste sa spýtať sami seba: Čo by sa mohlo stať, keby všetci vedeli, že ženy si sex užívajú (alebo prinajmenšom v patričných podmienkach užívať môžu) rovnakou mierou ako muži ? Alebo dokonca deväťkrát viac, ako tvrdil Teiresias? Čo keď bol Darwinov názor na ženskú sexualitu pod vplyvom viktoriánskej predpojatosti mylný ? Čo ak je najväčším viktoriánskym tajomstvom skutočnosť, že ženy aj muži sú obeťami klamlivej propagandy, ktorá skresľuje skutočnú, prirodzenú povahu našej sexuality, čo keď je ona dodnes vyhlasovaná vojna medzi pohlaviami len zastierací manéver, ktorý našu pozornosť odvádza od spoločného nepriateľa? Stále dokola je omieľanie ničím neopodstatnená, mätúca a klamná mantra o tom, že manželské šťastie, ženská pohlavná zdržanlivosť a doživotné šťastie v monogamiu sú prirodzené. Tieto myšlienky stavia muža proti žene do tragického tanca nereálnych očakávaní, trvalo narastajúcej frustrácie a veľmi často tiež drvivého sklamania. Žijúc v tejto tyranii, nesieme bremeno "hlavného problému modernej lásky", a to "očakávanie, že naše romantika a sexuálna príťažlivosť pretrvá až do smrti, hoci o opaku svedčí množstvo nespochybniteľných dôkazov".
Slovo promiskuita znamená pre každého niečo iné, takže si musíme ujasniť pojmy. Koreňom tohto výrazu je latinské sloveso miscere, miešať, a v tomto zmysle budeme toto slovo používať. Promiskuita teda neznamená párenie s náhodným partnerom, jeho výber je stále motivovaný preferenciami jednotlivca. Snažili sme sa pre tento článok nájsť iný termín, ktorý by nemal pejoratívny význam, ale patričné synonymá sú na tom ešte horšie: chlipnosť, nemravnosť, necudnosť. Upozorňujeme, že sexuálne praktiky rozličných spoločenstiev z rôznych kútov sveta, ktoré budeme popisovať, sú pre dotknutých ľudí úplne normálne. Bežný význam slova promiskuita implikuje nemorálne, bezohľadné a bezcitné správanie, však väčšina ľudí, o ktorých budeme písať, sa v medziach, ktoré ich spoločnosť považuje za prijateľné, chová správne. Nejde o rebelov, previnilcov ani o utopických idealistov. Lovecké skupiny (či už v praveku alebo v súčasnosti) zahrňujú zriedkakedy viac než 100-150 ľudí a každý ich člen pravdepodobne pozná všetkych svojich partnerov hlboko a intímne. Najskôr v ďaleko vyššej miere, než nakoľko pozná svoje príležitostné milenky moderný muž či žena.
Hlasuj za kvalitu blogu:
Počet hlasovaní: 0